Volkova fyzioterapeutka Vnenčáková: Príprava šprintéra a lyžiara sa najviac podobá v posilňovni

Veronika Vnenčáková sa starala o slovenských atlétov na halových majstrovstvách Európy v atletike v Istanbule. Dlhodobo spolupracuje s tímom Naša atletika, kde trénuje Ján Volko. Sprevádza ho na mítingoch a sústredeniach už viac ako tri roky. Má skúsenosti aj z práce s lyžiarkou Petrou Vlhovou.

Práca fyzioterapeuta, ktorý sa stará o profesionálneho šprintéra, nie je len o naťahovaní a masážach. Plní aj rolu zdravotníka, keď sa športovec zraní alebo ochorie. V rozhovore hovorí aj to, že pokiaľ sa amatérsky bežec o seba stará a nemá problémy, fyzioterapeuta nepotrebuje.

Niekoľko mesiacov ste spolupracovali s Petrou Vlhovou. Dá sa práca s lyžiarom a so šprintérom porovnávať?

Najviac sa podobá silová príprava v posilňovni. Sila, ktorú potrebujú, je dosť podobná, zvyšok je už odlišný. S Jánom sa trénuje na štadióne a s Petrou to bolo vonku na lyžiarskom svahu. Na svahu som bola nielen fyzioterapeut a zdravotník, ale mala som aj úlohy organizačného charakteru. Napríklad som nosila lyže alebo dávala pozor, aby nám niekto nevbehol na svah.

Čo je z pohľadu fyzioterapeuta náročnejšie?

Práca je určite náročnejšia s lyžiarom. Viackrát som strávila tri alebo štyri hodiny na svahu pri dvadsiatich stupňoch pod nulou vo vetre a počas sneženia, kým Petra odjazdila svoj tréning. Veľmi ma to bavilo, ale objektívne to bolo náročné. Z pohľadu fyzioterapie je ešte podstatné, že lyžiarske zranenia vedia byť vážnejšie ako bežecké, keďže často vzniknú po pádoch.

Je veľká zodpovednosť starať sa o najlepšieho slovenského atléta súčasnosti?

Áno, určite, ale nie je celá v mojich rukách. Ja sa oňho starám hlavne počas výjazdov mimo Bratislavy. Chodím s ním na preteky a sústredenia. Ak je sústredenie veľmi dlhé, vystriedam sa aj s iným fyzioterapeutom.

V Bratislave má svoj tím, ktorý sa stará aj o fyzioterapeutickú stránku od akútnych záležitostí cez prevenciu až po rôzne cvičenia a masáže. Jeho tím je naozaj široký. Nie je to otázka jedného fyzioterapeuta alebo lekára.

Ako dlho už spolupracujete s tímom Naša atletika, ktorého súčasťou je aj Ján Volko?

Sú to už asi tri roky. Zoznámili sme sa na začiatku pandémie, keď boli na sústredení v Tatrách. Stretávali sme sa pravidelne pri vodnej nádrži v Tatranskej Lomnici, kam sme chodili nezávisle trénovať. Vtedy bolo všetko zavreté a oni hľadali aspoň nejakú možnosť regenerácie. Tak som sa im ponúkla. Naša spolupráca teda vznikla úplnou náhodou.

S kým ešte spolupracujete?

Na klubovej úrovni iba s Našou atletikou. Keď sa chodí na väčšie podujatia, ako boli teraz halové majstrovstvá Európy v Istanbule alebo halové majstrovstvá sveta v Belehrade minulý rok, tak tam idem ako členka prezentačnej skupiny za Slovenský atletický zväz. Na ostatné preteky, mítingy a sústredenia chodím iba s klubom Naša atletika.

Tam sa staráte iba o Jána Volka?

Priorita je určite on. S ním chodím na väčšinu zahraničných mítingov. Mladší atléti na tieto súťaže ešte nechodia tak často. Ale na bežných sústredeniach sa starám aj o mladších atlétov z klubu.

Väčšina ľudí ide za fyzioterapeutom, keď má nejaký problém. Ale čo má na starosti fyzioterapeutka profesionálneho šprintéra?

Väčšinou tiež riešim, keď je nejaký problém. Ale, samozrejme, nie je to len o tom. Na dlhších sústredeniach je toho viac. Počas dňa, keď sú tréningy, je to zamerané na prevenciu. Po tréningu sú to hlavne kompenzačné cvičenia a manuálna práca so športovcom. V závislosti od toho, čo ho bolí alebo s čím má momentálne problém. Okrem manuálnej terapie využívame aj prístrojovú terapiu. Napríklad rôzne typy tecarov, kde pôsobí vysokofrekvenčná elektromagnetická energia, masážne nohavice, ultrazvuk či elektrostimuláciu.

Spraví, čo mu poviete? 

Malo by to tak byť, ja však nie som direktívna. Nielen Jána, ale aj každého športovca si vážim. Skôr sa im snažím dať najavo, že tomu, o čo mi ide, rozumiem a je v ich prospech.

Na pretekoch je to tak, že sú najprv nejaké rozbehy, potom semifinále a až nakoniec finále. Koľko trvá rozcvičenie sa pred každým z týchto behov?

Je to veľmi individuálne. Závisí to od konkrétneho športovca, disciplíny, ale aj pretekov. Keď sme boli teraz na halových majstrovstvách Európy v Istanbule, rozbehy boli skoro ráno, podvečer nasledovalo 24-členné semifinále a dve hodiny potom finále. Vo všeobecnosti sa chodí na štadión zhruba dve hodiny pred pretekmi. V tom je zahrnutá moja práca, ale aj práca športovca s trénerom. Okrem rozcvičky so mnou si športovec robí rozcvičku aj individuálne. Potom nasledujú atletické drily, rozbehy a štarty v teniskách a v tretrách.

V Turecku ste boli s Jánom Volkom a Viktóriou Forster, čo sú šprintéri, a s Gabrielou Gajanovou, ktorá pretekala na strednej trati. Je vo vašej práci s nimi veľký rozdiel?

Ja som sa s Gabikou stretla prvýkrát až v Istanbule. Viktóriu som poznala už z minulého roka, keď sme boli na halových majstrovstvách sveta. Nepracujem teda s nimi bežne, čomu som prispôsobila aj svoj prístup. Pýtala som sa ich, na čo sú zvyknuté. Bolo by nerozumné zavádzať nové postupy dva dni pred pretekmi. Rozdiel bol však v tom, že Gabika sa rozcvičovala aj mimo štadióna, kým šprintér si spraví celú svoju rozcvičku a rozbehy na štadióne. Bola to príjemná zmena.

Čím je šprint taký špecifický a na čo si musí dávať šprintér pozor?

Šprint je enormné úsilie vo veľmi krátkom čase. A všetky veličiny sú tam dohnané do extrému. Ján Volko, ako každý šprintér, musí mať aj výraznú silovú prípravu. To znamená, že pracuje so železom v posilňovni. Zároveň si však musí udržať rýchlosť a elasticitu všetkých mäkkých štruktúr.

Podľa mňa je to jeden zo športov, kde je potrebné najkomplexnejšie myslieť na celkovú starostlivosť o telo. Na výkonnosť má vplyv veľmi veľa faktorov. Od stravy cez celkovú životosprávu, ale aj skryté zápaly či infekcie, ktoré môžu ovplyvniť zdravie a výkonnosť. A Ján Volko je naozaj dlhoveký šprintér. Teraz bol na piatych halových ME. To si uňho zaslúži obdiv. Taktiež v minulosti nie každý atlét ako Volko absolvoval aj halovú zimnú sezónu. Teraz sa to však mení, lebo bodovací systém motivuje šprintérov behať aj v zime, čo sa odzrkadľuje na výkonoch v hale. Len na porovnanie, tento rok Ján Volko zabehol vo finále čas 6,57 sekundy, čo je jeho najlepší finálový čas na halových ME celkovo. Napriek tomu ostal bez medaily.

Ako vyzerá bežný tréningový deň Jána Volka na sústredeniach?

Má viacero typov tréningov. Keď má silový tréning, je to väčšinou s váhami v posilňovni. Na to má vlastného trénera, ktorý mu píše tieto tréningy. Naďa Bendová zase píše atletické tréningy a dáva tomu celému formu. A to sa strieda. Je to ovplyvnené podľa toho, v akej časti je sezóna.

Snažím sa chodiť na tréningy vždy, i keď to nie je moja povinnosť. Mňa samú to zaujíma. Okrem toho, fyzioterapeut zastrešuje aj rolu zdravotníka. Ak sa stane úraz, ktorý je v našich schopnostiach ošetriť, alebo bežná choroba, tak na to sme tam tiež.

Máte v tíme aj ďalšie úlohy, ktoré nesúvisia s fyzioterapiou?

Nie je tam toho veľa, keďže celý tréning sa odohráva na štadióne. Keď som spolupracovala s tímom Petry Vlhovej, tam bolo toho viac. Často sa však s fyzioterapiou viaže aj psychológia. Na vrcholnom podujatí je športovec v strese a pomôže mu, keď mu niekto rozumie a je k nemu empatický. Niekto potrebuje vyburcovať a niekto, práve naopak, upokojiť. To je špecifikum práce so športovcami. Sama vo voľnom čase veľa športujem, a práve preto lepšie chápem, aké je dôležité nastavenie mysle. Ale platí, že som vždy primárne fyzioterapeutka.

Využívate kryokomory, sauny či špeciálne nohavice na odštartovanie regenerácie?

Áno, využíva sa to, ale hlavne v prípravnej fáze. Asi žiaden atlét by nešiel dva dni pred nejakými majstrovstvami do sauny. Je to vysoko individuálna záležitosť, ale v prípade Jána Volka to v príprave funguje. Čo sa týka nohavíc, tam sú dva typy. Klasické kompresné alebo také, čo kombinujú kompresiu s chladením pomocou ľadovej vody. Z môjho pohľadu je to veľmi efektívny spôsob regenerácie. Nehodí sa však po každom tréningu.

Prednedávnom ste ich vzali na skialp do Dolomitov. Ako im to išlo?

Na skialpoch boli prvýkrát. Ale tým, že sú to športovci, pochopili to veľmi rýchlo. Okrem Jána Volka a Nade Bendovej bol s nami aj jej manžel, niekdajší olympionik Andrej Benda a ich deti. Syn Jakub je tiež šprintér a trénuje spolu s Jánom Volkom. Ich dcéra Ema šprintuje a skáče do diaľky. 

Šprintu sa hobby športovci asi veľmi nevenujú. Ale aj hobby bežci zaraďujú do svojho tréningu intervalové behy, čo trochu imituje šprint. Čo by ste im poradili? 

Amatérsky bežec nikdy nevyšprintuje ako profesionálny bežec, riziko zranenia je teda oveľa nižšie. Skôr im odporúčam zamyslieť sa a poradiť sa, či je intervalový beh pre nich potrebný.

Ak už bežec usúdil, že chce intervaly zaradiť do svojho tréningu, čo je najlepšia prevencia pred zranením?

Základom je rozbehať sa a nevynechávať rozcvičku. Niekto, kto celý deň sedel v kancelárii, nemôže vstať a ísť šprintovať. Ďalšou fázou je starať sa o seba aj po tréningoch.

Dnešnú dobu charakterizuje to, že mnoho ľudí športuje preto, aby si "vyčistili hlavu". Berú to ako mentálny relax, aby boli v partii, a chcú sa posúvať. V dnešnej dobe už každý z nejakého veľkého korporátu bol na maratóne alebo odbehol desiatku. Je super, že sa venujú športu. Problémom je, že odtrénujú veľa na objem, ale to je všetko. Absentuje silová príprava, nestarajú sa o regeneráciu a nemyslia na správnu výživu.

Aký máte názor na využitie masáže, masážneho valca a kompresného oblečenia u rekreačných bežcov?

Všetko z toho je super, každému vyhovuje niečo iné. Poznám ľudí, ktorí milujú masážny valec, ale aj takých, čo ho neznášajú. Najlepšie je vyskúšať si to na sebe. Ideálne je obdobie bežného tréningu, keď nemá človek pred pretekmi. Myslím si, že každý, kto sa hýbe a pozoruje svoje telo, na niečo príde.

Kedy by mal podľa vás rekreačný bežec vyhľadať fyzioterapeuta?

Podľa mňa je tá hranica, keď má bolesti alebo keď pociťuje, že mu šport už ubližuje. Taktiež keď má pocit, že sa dlhodobo nikam neposúva, respektíve zhoršuje sa mu výkonnosť. Ale pokiaľ je bežec, ktorý sa o seba stará, nič ho nebolí a všetko funguje, ako má, nepotrebuje fyzioterapeuta. Znamená to, že to robí správne.

Zdroj: https://dennikn.sk/3311566/volkova-fyzioterapeutka-robila-aj-s-vlhovou-ich-priprava-sa-najviac-podoba-v-posilnovni/</p>

Autor: Filip Zacher